13.05.2013 00:00

 

 

 

 

• Odvetvia

Podiel na priemyselnej zamestnanosti  SR je 0.72%.  V 30-tich podnikoch s počtom zamestnancov 25 a viac pracuje priemerne 4725 zamestnancov s priemernou mesačnou mzdou 9 880 Sk. Všetky priemyselné podniky boli v procese transformácie hospodárstva sprivatizované.  Najcharakteristickejším trendom je stagnácia.  Okres Rimavská Sobota má podiel na HDP Banskobystrického kraja  6,19%.

 

Priemyselná štruktúra okresu sa odlišuje od iných regiónov SR, je rozdrobená, sú v nej zastúpené mnohé odvetvia: ťažobný, chemický, strojársky, elektrotechnický, konfekčný, obuvnícky priemysel a potravinársky komplex. V samotnej Rimavskej Sobote je najväčšia koncentrácia potravinárstva v SR.

 

Priemysel spolu	7,35
-potravinársky	28,60
-odevný	8,50
-chemický, gum., plasty	8,19
-kovovýroba	2,33
-výroba elektrotech. zariadení	2,45

 

 

Podniky podľa odvetví	produkcia
Baníctvo a hutníctvo Gemerská nerudná spoločnosť a.s. Hnúšťa 2.    Magnatech Slovakia a.s. Hačava	magnezitka
Strojársky priemysel 3. Cestné a stavebné mechanizmy a.s. Tisovec                                    4. STANEX s.r.o Rimavská Sobota	výroba stavebných mech.
Textilný a odevný priemysel 5. BOTEX- Moncoľová Eva Klenovec                               6. Evasport s.r.o Klenovec                                                   7. Filová Katarína,Jesenské 8. Miza spol. s r.o Rimavská Sobota             9. Novohradská texilka, VD prevádzka Rim.Sobota                                       10. VANDA s.r.o Tisovec	krajčírska dielňa výroba autopoťahov textilka krajčírska dielňa, výr. konf.
Chemický priemysel 11. Rimavan ,CHVDI Rim.Sobota               12. SLZ Chémia a.s. Hnúšťa                                     13. Technická guma a.s. Hnúšťa
Potravinársky priemysel 16. Gemerská mliekáreň s.r.o Rim.Sobota                               17. GP TRADE spol.  s r.o. Pekáreň Rim.Sobota 18. Juhás Miroslav pekáreň Hnúšťa                   21. R.S.K. spol. s r.o. Konzerváreň Rim.Sobota 22. SPOHYPO a.s. Rim.Sobota                                         23. TAURIS a.s. Rim.Sobota	mliekárenská výroba         výroba mäsa a mäsových výr.
Výroba stavebných hmôt 25. COMBIN spol. s r.o. Vápenka Tisovec	výroba vápna
Elektrotechnický priemysel 26. MIKROMEX a.s. Rim.Sobota    27. JURA Rimavská Sobota	výroba elekt. komponentov

                                                          

 

 

Priemysel - SWOT- analýza
Silné stránky	Slabé stránky
Potravinárstvo,  funkčný chemický priemysel existujúca materiálno-technická základňa -v severnej časti okresu   ťažobný, chemický, strojársky a konfekčný priemysel, južnú časť predovšetkým poľnohospodárska výroba	patríme medzi priemyselne zaostalé regióny málo diverzifikovaný priemysel založený prevažne na báze ťažkého priemyslu s nízkym stupňom finalizácie a nízkej miere pridanej hodnoty zastaralé technológie a malá konkurencie schopnosť podnikov
Príležitosti	Ohrozenia
potenciál pre využitie voľných výrobných priestorov, spracovateľských kapacít potenciál kvalifikovanej pracovnej sily najmä robotníckych profesií možnosť vytvorenia nových produkčných zón, priemyselné a technologické parky a inkubátory blízkosť vyspelých krajín môže podporiť príliv kapitálu, technológií	nedostatok finančných zdrojov pre zabezpečenie nových technológií a hospodárskeho rastu  prehlbuje recesiu stagnácia dopytu po drevárskych a nábytkárskych výrobkoch a malá finálizácia výrobkov znižuje ziskovosť drevospracujúceho priemyslu rast dlhodobej nezamestnanosti

 

Pôdohospodársky sektor

 

Analýza poľnohospodárstva okresu

 

       Všeobecná charakteristika

 

Poľnohospodárska výroba okresu Rimavská Sobota je situovaná do troch geografických oblastí  - Slovenského Rudohoria, Lučenecko - košickej zníženiny a Mátransko-slanskej oblasti.

 

Okres má dve úplne odlišné agropotencionálne oblasti. Horskú na severe a nížinnú - kotlinovú časť územia, čím je daná možnosť rozdielneho využitia pre poľnohospodárstvo. Dôležitú úlohu v prírodnom prostredí pre tvorbu krajiny majú pôdotvorné procesy a ich vplyv na ostatné zložky životného prostredia. Na vývoji pôd sa podieľali dva základné vplyvy : hydrologicko - substrátovo-geomorfologické a bioklimatické, ktoré ovplyvnili vznik niekoľko pôdnych druhov. Sú to hlinité až ílovité, hlinité, piesočnatohlinité a hlinitopiesočnaté až piesočnaté pôdy.

 

        Z hľadiska poľnohospodárskej výroby je prírodný potenciál okresu pomerne vysoký, aj keď zďaleka nedosahuje hodnoty najprodukčnejších nížinných oblastí SR. 

      V posledných rokoch dochádza k postupnému úbytku poľnohospodárskej pôdy. Jej produkčný potenciál postupne klesá, v dôsledku nižších vstupov do výroby (hnojenie, agrotechnika). V štruktúre využitia pôdneho fondu došlo najmä k zníženiu výmery ornej pôdy a k zvýšeniu výmery trvalých trávnych porastov. K menšiemu poklesu došlo u špeciálnych plodín.

 

Zlá finančná situácia poľnohospodárskych subjektov ich núti k extenzívnejšiemu obrábaniu poľnohospodárskej pôdy. Vynechávajú sa niektoré agrotechnické operácie, znižujú sa dávky hnojív, nedostatočná alebo žiadna je aj chemická ochrana jednotlivých plodín. Následkom toho sa každoročne znižuje produkčný potenciál pôdy

 

 

Štruktúra využívania ornej pôdy v okrese Rimavská Sobota

 

Plodina	Výmera v ha	% z ornej pôdy
Hustosiate obiloviny	29 345	63,6
Olejniny	4 488	15,3
Strukoviny	316	0,7
Zelenina	669	1,4
Tabak	292	0,6
Technické okopaniny	1 090	3,7
Krmoviny na ornej pôde	9 930	14,7
Orná pôda	46 130	100

Zdroj:  Okresný úrad RS a MP SR pob. R.Sobota

 

.

 

Pôdohospodársky sektor - SWOT-analýza
Silné stránky	Slabé stránky
výhodná geografická poloha vhodné pôdno-klimatické podmienky pre pesto-vanie poľnohospodárskych plodín, ovocia, zeleniny, liečivých rastlín  a  drobného ovocia vybudovaná základňa živočíšnej výroby a skladovacích priestorov pre rastlinnú výrobu vhodný územný, prírodný a ľudský potenciál pre pre diverzifikáciu poľnohospodárskej výroby	nízka efektívnosť poľnohospodárskej výroby opotrebovaná a zastaralá poľnohospodárska technika nevyužívané a chátrajúce objekty a nižšia úroveň starostlivosti o krajinotvorbu dlhodobá ekonomická nestabilita poľno-hospodárskych podnikov
Príležitosti	Ohrozenia
využitie priaznivých pôdnoklimatických pod-mienok na výsadbu sadov, viníc, plantáží drobného ovocia zvyšujúci sa záujem o eko- a bioprodukty zvyšujúci sa záujem o vidiecky turizmus, agroturizmus, oživenie horských a  podhorských oblastí a pustnúcich lazov rozvoj netradičných foriem a spôsobov hospodárenia na pôde a rozvoj ľudových remesiel na vidieku	neukončený proces transformácie vlastníckych vzťahov útlm poľnohospodárskej výroby – pokles úrod a úžitkovosti nestabilný trhový mechanizmus a dotačná podpora štátu a nestabilný tok finančných prostriedkov do poľnohospodárstva

 

 

 

 

 

 

• Životné prostredie – znečisťovatelia
  • kvalita ŽP

Environmentálne zaťaženie je ovplyvnené celkovou skladbou priemyslu v okrese. Najväčšie zaťaženie je v oblasti Hnúšťa - Tisovec, ktorá je zaradená medzi zaťažené územia v rámci SR. Je typická najmä chemickou výrobou a spracovaním magnezitu. Územie si vyžaduje zvýšenú pozornosť a jeho revitalizácia je prvoradým cieľom environmentálnej politiky okresu.

         Naďalej sa pokračuje s odstraňovaním následkov kontaminácie vojenských priestorov po SA a sanáciou skládok.

V okrese Rimavská Sobota sa nachádza 160 evidovaných zdrojov znečisťovania ovzdušia, z toho 8 veľkých. Medzi najväčšie z nich patrí Combin - Vápenka Tisovec (výroba vápna), SLZ Chémia, a.s. Hnúšťa (chemická výroba), Magnezitové závody Hačava (výroba a spracovanie magnezitu), Gemercukor a.s. Rimavská Sobota (tepelnoenergeticá centrála). Okrem stacionárnych zdrojov majú podiel na znečisťovaní ovzdušia aj mobilné zdroje, a to oxidmi dusíka a oxidom uhoľnatým.

         Slovenský hydrometeoroligický ústav monitoruje štyri znečisťujúce látky v zaťažených územiach - prach, ozón, oxid siričitý a oxidy dusíka. Podľa výsledkov merania  územie sa zaraďuje medzi oblasti so strednou úrovňou znečistenia ovzdušia, čo vyjadruje index znečistenia.

Komunálny odpad vznikajúci na územiach obcí sa zneškodňuje  skládkovaním. V asi  58% obcí je zavedený separovaný zber odpadu. Na území okresu sú prevádzkované dve skládky , kde sa deponuje komunálny a priemyselný odpad mimo odpadu nebezpečného. Odpad zo zdravotníctva sa vyváža na   spaľovanie mimo okres. Zneškodňovanie nebezpečného odpadu v prevažnej miere zabezpečuje prevádzka firmy DETOX s.r.o. Banská Bystrica v   Rimavskej  Sobote. Ostatné nebezpečné odpady sú zneškodňované oprávnenými firmami mimo okres.

V južnej časti okresu je výrazná tvorba biologického odpadu z   poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu. Severnú časť okresu možno charakterizovať tvorbou  odpadu z chemického, baníckeho a hutníckeho priemyslu.

Enviromentálnou  záťažou sú aj staré chemikálie - nepoužiteľné pesticídy, lokalizované na bývalých poľnohospodárskych družstvách, ktoré sú momentálne v likvidácii resp. v konkurze.

 

Okres Rimavská Sobota

2. všeobecné informácie

• základné údaje
  • počet obyvateľov:  82 885
  • rozloha: 1471 km2
  •  príroda

Na severe je okres obklopený Slovenským Rudohorím a Muránskou planinou, na juhu dominuje Cerová vrchovina. Os okresu je vyplnená Rimavskou kotlinou Najvyšší bod územia, 1 439 m n. m., je Fabova hoľa vo Veporských vrchoch. Najnižší bod územia, 151 m n. m., je pri výtoku Slanej z okresu v katastri obce Lenartovce. V Cerovej vrchovine vyčnievajú z povrchu vypreparované trosky lávových pokrovov a prúdov. S nimi kontrastujú erózne doliny, ktoré sú typické aj pre Slovenské Rudohorie.

Pôda: Najúrodnejšie pôdy pokrývajú rozsiate nivy Slanej, Blhu a Rimavy. Sú to hlavne nivné pôdy, čiernice, čiernozeme a gleje. Pahorkatiny zaberajú hlavne hnedozeme. V záp. časti Rimavskej kotliny prevládajú pôdy oglejené, sú hlboké, obvykle kyslé so zlým vodným režimom.

Flóra: Rôznorodé abiotické podmienky vytvorili v území okresu podmienky pre pestré spoločenstvá fauny a flóry, z ktorých mnohé sú chránené vzácne alebo ohrozené. Územie okresu je čiastočne odlesnené. V nižších polohách sa zachovali najmä porasty dubov, miestami agátov. Vo vyšších polohách rastú najmä buky a smreky. Z množstva chránených rastlín treba spomenúť poniklec lúčny černastý, čerešňu mahalebkovú, kukučku vencovú, hlaváčik jarný, ľaliu zlatohlavú.

Fauna: Živočíchov predstavujú zástupcovia spoločenstiev listnatého a ihličnatého lesa, polí a lúk, ako srnec lesný, jeleň lesný, daniel škvrnitý, zajac poľný, diviak lesný, bažant poľovný. K chráneným druhom patrí kačica divá, hus divá, vydra riečna, rys ostrovid, výr skalný. Neživá príroda vytvorila zaujímavé útvary - jaskyne, kamenné moria, bralné útvary.

Klíma: Rimavská kotlina a časť Cerovej vrchoviny patria do teplej klimatickej oblasti. V Slovenskom Rudohorí s narastajúcou nadmorskou výškou prechádza územie do mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti

Vodstvo: Najdôležitejšou riekou okresu je Rimava, ktorá sprava priberá Rimavicu a Gortvu, zľava Blh a na hranici okresu vteká do Slanej. Nádrž Klenovec je hlavným zdrojom pitnej vody okresu. Minerálne vody, ich výskyt a využívanie v rámci okresu sú dosť značné, slúžia však len miestnym potrebám. V obci Číž sa nachádzajú jódobrómové pramene, pri ktorých vznikli kúpele. Liečivosťou vody a balneologickou hodnotou sa zaraďujú medzi vzácne v Európe.

nerastné suroviny : Surovinovú štruktúru predstavujú zásoby rôznych, no predovšetkým nerudných surovín. Z hľadiska perspektívnych zásob nerastných surovín predstavuje okres najvýznamnejšiu bázu mastenca na Slovensku. Ložisko Hnúšťa-Mútnik je zároveň okrem mastenca aj významným ložiskom magnezitu a dolomitu. Surovinou nadregionálneho významu je i vysoko percentný vápenec z ložiska Tisovec, využívaný na výrobu vápna v miestnej vápenke. Značné sú aj zásoby stavebného kameňa a ťažba čadiča v Konrádovciach a Husinej. Pomerne bohaté sú zásoby štrkopieskov a pieskov v nivách Rimavskej kotliny. Systematickým geologickým prieskumom boli na viacerých lokalitách zistené rudné suroviny so sľubnými predpokladmi pre využitie. Ide o ložiská cínu, volfrámu, molybdénových, medených, ortuťových, zlatostrieborných rúd.

 

 

chránené oblasti

V súčasnosti v okrese jestvujú dve veľkoplošné chránené územia - národný park Muránska planina a CHKO Cerová vrchovina. Je tu 1 národná prírodná pamiatka: Kostná dolina, 1 prírodná pamiatka: Jalovské vrstvy, 7 národných prírodných rezervácií: Hradová, Kášter, Klenovský Vepor, Kurinecká dubina, Pohanský hrad, Ragač, Šarkanica, ďalej 9 prírodných rezervácií: Čertova dolina, Hajnáčsky hradný vrch, Hlboký jarok, Nad Furmancom, Pokoradzké jazierko, Suché doly, Svetlianska cerina, Tŕstie, Vereš a napokon 4 chránené areály: Alúvium Blhu, Fenek, Hikóriový porast, Martinovská nádrž

 

4.   obyvateľstvo

Na území okresu sa v súčasnosti nachádza 107 obcí, v ktorých žije 82 885

 obyvateľov. Na 1 km2 pripadá cca 56 obyvateľov a priemerný počet obyvateľov obce je 775 osôb. Hustota osídlenia dosahuje zhruba iba polovicu z priemeru Slovenska. Okres sa stal prvým depopulačným okresom Slovenska, vykazujúci skutočný úbytok obyvateľstva. Najvýznamnejšie mestá okresu sú Rimavská Sobota, Hnúšťa a Tisovec. Vo vidieckych sídlach žije 55 % obyvateľov okresu, čo je nad slovenským priemerom. 0-199 obyvateľov má 40 obcí, 200-499 obyvateľov má 38 obcí, 500-999 obyvateľov má 19 obcí, vyše 1000 obyvateľov má 7 obcí a viac ako 2000 obyvateľov majú obce Jesenské a Klenovec.

• národnostné zloženie
  • slovenská, počet,   52,1 %, % podiel
  • maďarská, počet,    44,1 %, % podiel
  • rómska, počet, % podiel

prihlásilo len 3,4 % obyvateľov okresu, ich skutočný podiel v súčasnosti predstavuje cca. 20 %

• česká, počet, 0,6 %,  % podiel
• moravská, počet,  0,1 %, % podiel
• iná/nezistená, počet,  0,3 %. % podiel

• vzdelanostná štruktúra – najvyššie dosiahnuté
  • vysokoškolské, počet,                       5,6 % podiel
  • stredoškolské s maturitou, počet,      18,5  % podiel
  • stredoškolské bez maturity, počet,    18,2 % podiel
  • učňovské, počet,                               18,2 % podiel
  • základné, počet,                                36,0 % podiel
  • bez vzdelania, počet,                         0,9 % podiel
  • bez udania vzdelania, počet,             0,8 % podiel
  •  
• miera nezamestnanosti

celková: 27,38%

• ženy 50,11 %
• muži 49,89%
• mladí (18-26) : 20,47%

Celkový počet uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v okrese Rimavská Sobota k 31.7.2007 predstavoval 11 555 UoZ, miera evidovanej nezamestnanosti k 30. 6. 2007 dosiahla 27,38 %. Základným problémom umiestnenia UoZ na trhu práce v okrese Rimavská Sobota je štruktúra UoZ . Ako problémová sa javí skupina UoZ so základným vzdelaním alebo bez vzdelania - až 56,15% a tiež skupina UoZ bez pracovného zaradenia, pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, ktorí sú zároveň aj v skupine dlhodobo evidovaných UoZ -83,67%.                                                                                                                                         Ďalšie rozdelenie UoZ k 31. 7. 2007: absolventi: 218, evidovaní UoZ nad 50 rokov:2 123,  dlhodobo evidovaní UoZ: 8 541, UoZ so zdravotným postihnutím : 340, UoZ bez

 

 

 

 

 

 

Rast zamestnanosti za posledné 4 roky

 

5. ekonomika

Priemyselná štruktúra okresu sa odlišuje od iných regiónov SR, je mnohotvárnejšia, rozdrobená, sú v nej zastúpené mnohé odvetvia –

ťažobný, chemický, strojársky, elektrotechnický, konfekčný, obuvnícky priemysel a potravinársky komplex.

Pre južnú časť okresu je charakteristická poľnohospodárska výroba. V okresnom meste sa sústreďuje potravinársky komplex, elektrotechnický, strojársky a z časti chemický priemysel. Všetky priemyselné podniky boli v procese transformácie hospodárstva sprivatizované. Záujem zahraničných investorov o kapitálový vstup je naďalej determinovaný nepriaznivým stavom v okrese. Najvýznamnejšia zahraničná kapitálová účasť je v podnikoch Gemer-cukor, a. s., Rimavská Sobota, Heineken, a. s., Pivovar Rimavská Sobota a CSM, a. s., Tisovec. Baníctvo a hutníctvo zastupujú: Gemerská nerudná spoločnosť, a. s., Hnúšťa a Intocast Magnezit Hačava, a. s. Strojársky priemysel zastupujú: Cestné a stavebné mechanizmy, a. s., Tisovec a Stanex, s. r. o., Rimavská Sobota. Textilný a odevný priemysel zastupujú: Botex Klenovec, Evasport, s. r. o., Klenovec, Vanda, s. r. o., Tisovec. Chemický priemysel zastupujú: Rimavan, CHVDI Rimavská Sobota, SLZ Chémia, a. s., Hnúšťa, T-Gum, s. r. o., Hnúšťa. Potravinársky priemysel zastupujú: Slovenské cukrovary, a. s., Rimavská Sobota, Gemerská mliekáreň, s. r. o., Rimavská Sobota, GP Trade, s. r. o., Riso-R s. r. o., Tauris, a. s., Rimavská Sobota - výroba mäsa a mäsových výrobkov, pekáreň Mive Pek Hnúšťa. Elektrotechnický priemysel zastupuje Mikromex, a. s., Rimavská Sobota a výroba stavebných hmôt Combin, s . r. o., Vápenka Tisovec. Poľnohospodárska výroba sa zameriava na živočíšnu výrobu - chov hovädzieho dobytka, oviec a obhospodarovanie trvalých trávnych porastov, lúk a pasienkov. V Rimavskej kotline sa rozkladá významná poľnohospodárska oblasť, kde sa dopestujú takmer všetky plodiny vrátane teplomilnejších, teda cukrová repa, pšenica, raž, zelenina, tabak, vinič, lucerna, kukurica. Lesné pozemky z hľadiska obhospodarovania sú užívané štátnymi a neštátnymi subjektami. V lesoch s pasienkovým pôvodom na celom území okresu má dominantný výskyt breza biela. Okres Rimavská Sobota patrí z hľadiska cestovného ruchu medzi najmenej rozvinuté oblasti Slovenska, i keď prírodný a historicko-kultúrny potenciál územia pre cestovný ruch je pomerne dobrý. Príčinou je nedostatočné vybudovanie materiálno-technickej základne pre tento druh aktivity. Strediskami cestovného ruchu sú: rekreačné stredisko Kurinec, vodná nádrž Teplý Vrch, Tisovec a okolie, vodná nádrž Gemerský Jablonec-Petrovce, rekreačné stredisko Krokava s mošnosťou letnej turistiky a lyžovania.

• odvetvová štruktúra
  • poľnohospodárstvo, 28 % podiel
  • priemysel, 7 % podiel
  • stavebníctvo,  9 % podiel
  • obchodné činnosti a služby, 40 % podiel
  • verejná správa a služby, 16 % podiel
• podnikateľské prostredie
  • celková výška a počet realizovaných súkromných investícií v okrese:

v pôdohospodárstve

rozvoj ľudských zdrojov

SOP priemysel a služby

-  z toho celková výška realizovaných investícií  

        na vedu a výskum  - nezistené

     -  z toho celková výška realizovaných investícií             

        na obnoviteľné zdroje - nezistené  

 

 

 

 

 

5.      Zoznam obcí, ktoré majú v okrese vypracovaný program hospodárskeho a sociálneho rozvoja

 

OBEC	PHSR	OBEC	PHSR		PHSR
Abovce	x	Babinec		Barca
Bátka	x	Belín	x	Blhovce	x
Bottovo	x	Budikovany		Cakov
Čerenčany	x	Čierny Potok		Číž	x
Dolné Zahorany	x	Dražice		Drienčany
Drňa		Dubno		Dubovec
Dulovo		Figa	x	Gemerček
Gemerské Dechtáre	x	Gemerské Michalovce		Gemerský Jablonec	x
Gortva	x	Hajnáčka	x	Hnúšťa	x
Hodejov	x	Hodejovec		Horné Zahorany
Hostice	x	Hostišovce		Hrachovo
Hrušovo		Hubovo		Husiná	x
Chanava		Chrámec		Ivanice
Janice		Jesenské	x	Jestice
Kaloša		Kesovce		Klenovec	x
Kociha	x	Konrádovce	x	Kráľ	x
Kraskovo	x	Krokava	x	Kružno	x
Kyjatice	x	Lehota nad Rimavicou	x	Lenartovce
Lenka	x	Lipovec		Lukovištia
Martinová	x	Neporadza		Nižný Skálnik	x
Nová Bašta	x	Orávka	x	Ožďany	x
Padarovce	x	Pavlovce	x	Petrovce
Poproč		Potok		Radnovce
Rakytník		Ratkovská Lehota		Ratkovská Suchá
Riečka		Rimavská Baňa	x	Rimavská Seč	x
Rimavská Sobota	x	Rimavské Brezovo	x	Rimavské Janovce	x
Rimavské Zalužany	x	Rovné		Rumince
Slizké		Stará Bašta	x	Stránska
Studená		Sútor		Šimonovce	x
Širkovce	x	Španie Pole		Štrkovec
Tachty		Teplý Vrch	x	Tisovec	x
Tomášovce		Uzovská Panica		Valice
Včelince		Večelkov		Veľké Teriakovce	x
Veľký Blh	x	Vieska nad Blhom		Vlkyňa
Vyšné Valice		Vyšný Skálnik	x	Zádor
Zacharovce	x	Žíp

Poznámka:Vypracované PHSR a akčné plány boli predovšetkým vytvorené z programu FSR a boli zamerané na rozvoj mikroregiónov, ako združení obcí. Tieto však z hľadiska financovania projektových zámerov nie sú zosúladené z NSRR SR 2007 – 2013 a veľa akčných plánov nie je možné zrealizovať pre neoprávnenosť žiadateľa – pre program ŽP – kanalizácie a ČOV, ako aj nezosúladenia lokálnych zámerov so stratégiami rozvoja VUC a pod. – pre cestnú infraštruktúru a pod.